Krv Baránkova

Každý z nás, čo tu sedíme, vie, kto je to Baránok, že je to Ježiš Kristus, Syn Boha. Aj všetci ovládame skutočnosť, že za nás, za každého konkrétne a osobitne, vylieva svoju krv, aby sme mohli žiť.
Napriek tomu je tu zopár myšlienok, ktoré by nám mohli pomôcť vhupnúť do tejto pravdy ešte hlbšie a možno si ju uvedomíme plnšie.

Boh je Pán vesmíru, Spasiteľ sveta a večný Otec, ale tiež tvoj zmluvný partner! Boh
s nami dobrovoľne vstúpil do zmluvy. Keď bol Ježiš za nás ukrižovaný a prelial svoju krv, bola spečatená Nová zmluva. V liste Hebrejom 8; 6 o nej čítame, že je lepšia než tá stará, že má lepšieho prostredníka a lepšie zasľúbenia.
Krvná zmluva bola bežným aktom v minulosti zvlášť na strednom východe. Z histórie nie je známy prípad, kedy by bola takáto krvná zmluva porušená. A Boh s nami, s každým osobitne, uzatvoril večnú zmluvu!
Keby sme doslova preložili z hebrejčiny spojenie „ustanoviť“ zmluvu, zistíme, že sa to povie „rezať“ zmluvu. Preto musela byť vyliata krv nevinného a nepoškvrneného. Týmto bol pre Boha Otca len Jeho Syn, Ježiš Kristus, pretože každý človek je vinný, každý sa previnil, vykonal zlo.

Podľa Biblie krv hovorí! Pozrime sa do prvej knihy Mojžišovej. Keď Kain zabil Ábela, Boh sa ho pýta, kde má brata, Kain sa vyhováral, že on predsa nie je strážcom svojho brata. Klamal Bohu. Božiu odpoveď vidíme v Gn 4; 10: „Hlas krvi tvojho brata volá ku mne zo zeme“. Boh počul hlas Ábelovej krvi. List Hebrejom 12; 24 hovorí, že Ježišova „krv hovorí lepšie ako krv Ábelova,“ alebo ako hovorí ekumenický preklad, hovorí hlasnejšie ako krv Ábelova. Ak Boh počul hlas Ábelovej krvi, o to viac počuje hlas Ježišovej krvi.

Aké bolo posolstvo Ábelovej krvi? Jeho krv volala po pomste a priniesla do Kainovho života prekliatie. Ježišova krv má úplne iné posolstvo. Jeho krv volá po zmierení a očistení hriechov. Jeho krv priťahuje požehnanie a ochranu. Keď Izraeliti v Egypte natreli veraje svojich dverí krvou baránka, je napísané, že vyšiel zhubca, aby zabíjal prvorodených, ale „keď uvidel krv, preskočil ten dom.“

Skôr ako budeme hovoriť o biblickom termíne Baránka, pozrime sa, ako ho chápali semitské kmene a neskôr aj Izraeliti.
Baránok bol súčasťou potravy, obetným zvieraťom, jeho krv mala zaisťovať ochranu stáda aj kmeňa, mala byť znamením požehnania a úspechu v nadchádzajúcom období. Už praotcovia Abrahám, Izák a Jakub používali baránka ako obetné zviera.
V Gn 22 čítame, ako Abrahám zavčas ráno vstal, zobral so sebou svojho syna, drevo na obetu, nôž a vybral sa na vrch, kde mal obetovať Bohu svojho syna, aby dokázal svoju vieru. V 13. verši sa píše: „Tu zdvihol Abrahám oči a uvidel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna.“
Dôležité však bolo obetovanie baránka, keď boli Izraeliti vyslobodení z Egypta, zo zajatia a následné každoročné slávenie tejto udalosti cez židovský sviatok, Pesah, Prechod. Baránok bol obetným zvieraťom, ktorého krv uzmierovala Izrael s Bohom a bol znamením spásy a vyvolenia.
Nalistujme si 12. kapitolu knihy Exodus a spoznáme tohto veľkonočného baránka bližšie. Baránok je Bohom vyvoleným darom, musí byť bezchybný, Bohu patrí len to najlepšie; obetovaný, zabitý kvôli ľuďom. Jeho krv sa stala symbolom, akoby značkou (zákaz vstupu) pre anjela smrti. Bez neho si Izrael nevie predstaviť onú veľkú noc spásy, noc exodu z otroctva. I dnes, keď Židia počas sviatkov Paschy znovu prežívajú vyslobodenie
z otroctva, na veľkonočnom stole nesmie chýbať pečený baránok. Bez baránka niet paschy, ani oslobodenia.

V Novom Zákone je slovo baránok použité na obrazné označenie člena cirkevnej obce: „Choďte, hľa posielam vás ako baránkov medzi vlkov“ (Lk 10; 3) a „Keď dojedli, opýtal sa Ježiš Šimona Petra: Šimon, syn Jánov, miluješ ma viac ako títo? Odpovedal mu: Áno, Pane, ty vieš, že Ťa mám rád. Povedal mu: Pas moje baránky!“ (Jn 21; 15)
A taktiež bolo použité na označenie Spasiteľa, Krista, napr. v Jánovom evanjeliu máme vyznanie viery Jána Krstiteľa v Krista ako baránka. Tento text prešiel aj do dnešnej liturgie: „Hľa, baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ (Jn 1; 29).
Spojenie života a smrti, obety a hriechu, slabosti a moci se prejavuje v Kristovi, obetnom Baránkovi. V jeho obeti na oltári kríža sa ukazuje Božia moc, ktorá je daná k dispozícii človeku. Dôvodom Baránkovej obety je hriech, ktorý vedie k odlúčenosti človeka od Boha. Hriech musí byť odstránený zo vzťahu mezi človekom a Bohom, ak chceme spoznať Božiu moc v našom živote. Je to krv Baránka, ktorá zahladzuje hriech. Skôr než človek spozná Božiu moc v Kristovi Ježišovi, musí prežiť zmierenie s Bohom skrze Kristovu krv. Spomeňme si, skrze ČO prosíme Boha, aby nám odpustil, pri svätej spovedi. …”odpusť mi pre Krv Kristovu.” Nič iné nie je pre Boha dostatočným zadosťučinením za hriechy a urážky. Nič iné nám neprinesie spásu, nijaká almužna, nijaká obeta, len krv Ježiša, nevinného Baránka.
Boh nenávidí hriech. Božia nenávisť voči hriechu je vážnou vecou: je skutočná, živá a aktívna. Boží hnev proti hriechu by nás mal zasiahnuť. Akú máme nádej, že sa to nestane? Veď všetci sme zhrešili! Text sv. Pavla nám dáva nádej, pretože Boh stanovil cenu svojho uzmierenia, preliatu krv svojho Syna, tu je miesto zmierenia. Boží hnev voči hriechu zasiahol jeho vlastného Syna, nie nás, on, nevinný, vzal naše viny na seba.
Kristova krv je zmierením za naše hriechy, znamením, ktoré utišuje Boží hnev proti hriechu. Kristus, pravý Baránok, je našou paschou, našim prechodom, on je Cestou do života. Boh vidí jeho krv, a podobne ako kedysi v Egypte prechádza teraz okolo nás a ušetruje naše životy.
A ešte sa, samozrejme, musíme dotknúť viery, pretože táto zmierna Kristova obeť je pre veriaceho zmierením skrze vieru!!! Viera dáva účasť na Kristovej zmiernej obeti, a teda je príčinou ospravedlnenia.

Účinky Kristovej krvi:

  1. V liste Efezanom čítame: „V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov… Ef 1; 7-8). Odpustenie hriechov nenastane až v budúcnosti, je možné už teraz. Kristova Krv je našou istotou a skrze vieru si privlastňuje jej účinok. Krv Ježiša, Božieho Syna, nás očišťuje od každého hriechu. Ona nás očišťuje od každého hriechu, a to neustále, každý deň, každú hodinu i minútu;
  2. Rovnako ide aj o očistenie od následkov hriechu, ktorými sú pocity viny. Jeho krv nás zachraňuje od viny hriechu so všetkými dôsledkami.

V liste Rimanom čítame: “Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou” Rim 5; 9. Krv má moc ospravedlniť človeka. Ospravedlnenie znamená omnoho viac než odpustenie a očistenie. Odpustenie znamená, že naše hriechy sa od nás vzdialili a my sme bez nich, to negatívne v našom živote je prekonané. Naproti tomu ospravedlnenie je niečim pozitívnym, znamená, že sme považovaní za spravodlivých. Keby sme sa pozreli do gréckeho originálu Svätého Písma, pretože Biblia nebola napísaná po slovensky, ako vieme 🙂 ale hebrejsky a grécky, v originále by sme mohli čítať, že my sme vyliatou Kristovou Krvou OSPRAVODLIVENÍ, čo je iné, ako ospravedlnení. Ospravedlňujeme sa bežne, ale to nič nemení na našom stave. Ospravodliviť sa, znamená, stať sa znovu spravodlivým. V Božích očiach sa skrze Krv Baránka, Ježiša, Božieho Syna stávame znova spravodlivými a nevinnými.
Skrze odpustenie je človek vyzlečený zo starých šiat, ktoré predstavoval hriech, avšak skrze ospravedlnenie, presnejšie ospravodlivenie, je človek oblečený do Kristovej slávy a krásy. Je to spôsobené mocou, ktorú má krv nevinného baránka. Preliatím svojej krvi zaplatil cenu za náš hriech, zaujal naše miesto – a my obrátene, skrze vieru, prijímame jeho miesto: “Toho, ktorý nepoznal hriech kvôli nám urobil hriechom, …” 2 Kor 5; 21.

  1. V liste Hebrejom čítame: “Kristova krv očistí naše svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu” Hebr 9; 14. Baránkova krv pôsobí tiež vo vnútri človeka, očisťuje jeho svedomie od hriechu, aby mohol plne slúžiť Bohu.

Je veľa kresťanov, ktorí nedovolia, aby ich svedomie bolo očistené Baránkovou krvou od “mŕtvych skutkov”. Cítia neustálu potrebu vykonať niečo, čím by sa zavďačili Bohu a odčinili svoje hriechy. Nepochopili, že všetko sa už uskutočnilo.

V Skutkoch apoštolov 20; 28 sa píše: “Dávajte si pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. Kristova krv nás činí Božím majetkom, pretože si nás získal vlastnou krvou. Keď patrím Bohu, tak mu musím slúžiť telom aj dušou, plne mu náležím. Táto skutočnosť mi dáva istotu, že keď mu patrím, On sa o mňa postará, Baránkova krv mi dáva istotu večnosti.

Krv starozákonných obetí bola iba predobrazom pravej obety Ježiša Krista, jeho krv je podmienkou nášho priateľstva s Bohom. Do jeho prítomnosti môžeme vstúpiť nielen raz za rok, ako to bolo v Jeruzaleme, kedy do veľsvätyne mohol vstúpiť len kňaz a len raz za rok, v Deň zmierenia, ale zakaždým, keď o to stojíme.

  1. Kristova krv má ešte ďalší význam, pretože nám dáva život: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť Jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6; 53).

Krv Baránka nás zaväzuje k svedectvu. Aj my máme byť znamením.

Krv baránka na dverách izraelských príbytkov v Egypte bola z n a m e n í m:

  1. POSLUŠNOSTI voči Pánu Bohu, ktorý nariadil urobiť toto znamenie. Niekto to mohol ignorovať a vyhlásiť, že je to zbytočné. Pánu Bohu dôverujme a poslúchajme Ho! On nežiada zbytočnosti.
  2. PRÍSLUŠNOSTI k Božiemu ľudu. Kto mal na dverách znamenie baránkovej krvi, patril k tým, ktorí sú pripravení na cestu s opásanými bedrami, obutí, s palicou v rukách a ktorí jedia s chvatom veľkonočného baránka. Patríme k Božiemu ľudu? Máme znamenie krvi Baránkovej? Ona je znamením
  3. ZÁCHRANY prvorodených pred smrťou. Keď anjel zhubca vyšiel v noci zabíjať všetko prvorodené, aj faraónovho syna, obišiel každý dom, na ktorom bolo znamenie krvi baránkovej. Nás chráni krv Baránkova pred večným zahynutím, Ona je znamením
  4. ŽIVOTA, lebo v krvi je život. Krv Pána Ježiša chráni nielen pred zatratením, ale dáva večný život. „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život!“ (J 6,54). Večera Pánova nám toto pripomína stále znova. Krv baránka je znamením
  5. MILOSTI. Božia milosť sa zjavila v plnosti času v osobe Ježiša Krista, keď sa Slovo stalo telom a prebývalo medzi nami. Z tohto tela bola vyliata krv za všetkých hriešnikov, aby veriaci mali večný život.

Na záver je tu jedna úžasná pieseň, ktorá má krásne slová a možno si na ňu raz v ťažkej chvíli spomenieme a pomôže nám 🙂
Kresťanský spevák a kazateľ Carman spieva pieseň s názvom The Blood of the Lamb (Krv Baránka). Spieva v nej o tom, ako Ježiš Kristus niesol svoj kríž na miesto svojho popraviska, keď zrazu začal klesať pod tiažou dreva, ktoré niesol na pleciach a tiež od vyčerpania a neľudského bičovania. Keď Rimania uvideli, že to naozaj nezvládne, vybrali zo zástupu náhodného muža, Šimona Cyrenejského, aby mu pomohol niesť kríž. Carman v piesni zaznamenáva tento možný rozhovor: „Keď sa Šimon zohol, aby vzal Ježišov kríž, dopadla naňho kvapka Ježišovej krvi. Ako ju chcel zo seba zotrieť, Ježiš mu povedal: ´Šimon táto krv je za teba´.
Táto krv zachraňuje dušu,
uzdravuje chorých,
zaceľuje srdcia,
táto krv ti dáva prístup až do Božej trónnej miestnosti.
Ona dokáže prekonať akúkoľvek vzdialenosť a očistiť ťa tam, kde sa práve nachádzaš, táto krv je za teba,
krv Baránkova.“

Silvia Boháčová rod.Šillerová

Peniaze musia slúžiť, nie vládnuť.
pápež František

Menu Title