Nadprirodzený život v Kristovi
Pozrime si situáciu Ježiša s apoštolmi, v ktorej sa im zjavil po vzkriesení. Vidíme Ježiša, ktorý prechádza cez stenu alebo cez zatvorené dvere. Učeníci sú frustrovaní, vyľakaní, za zatvorenými dverami a zrazu celkom nečakane, prichádza Ježiš. Ihneď majú v mysli množstvo otázok, ale nevedia čo s nimi. Myslia si, že Ježiš je duch, keď prišiel cez stenu, či zatvorené dvere.
Ježiš im však chce dať odpovede na tieto základné otázky, preto sa ich pýta, či majú niečo na jedenie.Učeníci mu ponúkajú pečenú rybu, ktorú si pripravili. On jedol, aby ich presvedčil, že nie je duchom, ale človekom. Učeníci aj tak pochybujú, pretože sami vidia, že už nie je človekom ako oni, ale človekom v nejakom nadprirodzenom tele, ktoré bolo predtým mŕtve.
Ježiša v oslávenom tele videli len traja apoštoli a to, Peter, Jakub a Ján, a tí majú teraz tiež množstvo pochybností, pretože predtým zažili Ježiša ako jeho tvár žiari nebeskou Slávou, odetého v nádhernom bielom rúchu, teraz otrasení ukrižovaním, Ježišovou smrťou, nedokážu v ňom vidieť tohto dokonalého Boha a dokonalého Človeka, ktorého v ňom predtým spoznávali.
Vráťme sa ale k Ježišovmu dôkazu s pečenou rybou. Ježiš zjedol rybu ako človek, tým dal apoštolom dôkaz, že nie je duchom. Po tomto stretnutí však znovu odchádza cez zatvorené dvere, ako duch. Ako je možné, že Ježiš odchádza cez stenu ako duch, aj keď zjedol rybu? Čo sa stalo s rybou? Vysvetlenie nám nedávno ponúkol Damian Stayne na Charizmatickej konferencii v Nitre.
Prezradil nám, že všetko čo vstupuje do nadprirodzeného Ježiša v nadprirodzenom tele, stáva sa tiež nadprirodzeným. To je úzasná pravda, ktorá nám možno doteraz unikala. Aj my, ktorí prijímame Ježiša v Eucharistii, sa s ním stávame jedným nadprirodzeným telom, ktoré ako sme mali možnosť vidieť v spomínanej udalosti, prekonáva všetky možné prekážky a bariéry. Či sú to zatvorené dvere alebo pevná kamenná stena, pre Ježiša nie je nič prekážkou, všetko sa pred ním musí pokoriť.
Stačí len Ježiša prijať ako svojho Boha a dovoliť mu zjednotiť sa s ním, aby sme sa obliekli v Krista a nechali sa ním premeniť v nadprirodzeného človeka. Pred týmto dokonalým Vzkrieseným BohoČlovekom Ježišom sa skláňajú všetky prekážky, všetky choroby, telesné aj duchovné, každý problém, každá neistota, všetok strach, akékoľvek obavy… Nebojme sa Ježiša prijímať ako nášho Spasiteľa. Kvôli tomu sa nám Ježiš dáva v Eucharistii, aby sme mohli žiť z Neho a v Ňom, v tomto nadprirodzenom tele, pred ktorým sa zohne každé koleno na nebi, na zemi i v podsvetí.
