Pahreba Ducha Svätého

Často vnímame, že sme v modlitbe slabí, možno vlažní ba až studení. Modlíme sa a nič neprežívame a nepociťujeme. Naše modlitby sú plné našich slov, myšlienok a prosieb. Nevieme sa sústrediť na oslavu Boha, na chválu či spočinutie v Božom náručí.

Náš plán je často rýchlo vybaviť modlitbu, aby sme to mali za sebou. Nevieme venovať Bohu svoj čas na budovanie osobného vzťahu. Len osobný vzťah milujúcej lásky je skutočnou modlitbou. Možno často pozorujeme naše staré mamy, ktoré vidíme ponorené v modlitbe ruženca, v novénach či iných pobožnostiach.

Zdá sa nám neatraktívne venovať toľko času takejto modlitbe. Takáto modlitba je však skutočne pahrebou, ktorá navonok nevyzerá žeravá. Vyzerá skôr ako hŕba popoľa, ktorá nemá žiadnu silu. Zatiaľ čo naše modlitby bývajú ako triesky, ktoré sa rýchlo na chvíľku rozhoria, ale nemajú žiadnu stálosť živej pahreby. Živá pahreba je síce možno pokrytá na povrchu popolom, ale stačí malý podnet Ducha Svätého a pahreba sa rozhorí šľahajúcim plameňom.

Veľmi často pozorujeme, že takáto pahreba je potom ochotná slúžiť, navštevovať chorých, pomáhať svojej rodine, susedom. Ochotne poslúži varením, pečením, postrážením detí, vnúčat, či inou prácou bez odmeny. V tejto pahrebe je sila lásky, ktorá pramení z osobnej modlitby lásky. Skutočným oživujúcim dychom tohto ohňa je Duch Svätý, ktorý dáva tieto podnety k službe lásky. Táto služba lásky je najkrajším prejavom nášho vnútra voči Bohu a blížnemu.

Dovoľme Duchu Svätému udržiavať našu pahrebu živou, pre službu lásky.