Svätý Charbel – patrón chorých

Svätý Charbel Makluf je svätcom na ktorého príhovor sa uskutočnilo veľké množstvo zázračných uzdravení. Postupne sa jeho úcta rozširuje aj u nás na Slovensku, kde dnes už máme natrvalo aj relikvie prvej triedy (z kosti Sv. Charbela) v Dóme sv. Alžbety v Košiciach a v Mariánskom pútnickom mieste v Klokočove.

Svätý Charbel sa ako mních, pustovník vyznačoval mimoriadnou skromnosťou, pokorou a veľkou úctou k Panne Márii. Ako kňaz si obdivuhodne ctil Eucharistiu. Často sa veľmi dlho pripravoval na slávenie sv.omše, a po svätej omši dlho zotrvával v postoji chvály a vďakyvzdania za dar Eucharistie.

Sv. Charbel Makluf je známy ako pustovník z Annaya. Tento maronitský kresťan žil v Libanone v rokoch 1828 –1898. Je považovaný za jedného z najväčších divotvorcov 19. storočia. Už za svojho života bol vzorom dokonalého mnícha, pustovníka a ľudia ho považovali za svätca.

Zázraky s ním sa často spájajú s príhovornou modlitbou počas ktorej sú veriaci pomazaní olejom sv. Charbela. Už za jeho života sa odohrala zaujímavá príhoda spojená s olejom. Svätý Charbel v túžbe žiť pustovníckym spôsobom života, žiadal svojich nadriadených, aby mohol odísť do pustovne v horách neďaleko kláštora. Nakoľko jeho predstavení videli jeho prínos pre kláštornú komunitu v ktorej žil 16 rokov, nedali súhlas na jeho odchod do pustovne. Až sa stala zaujímavá príhoda. Predstavený vydal nariadenie, aby v noci nesvietili olejovými lampami, aby sa šetrilo zbytkami lampového oleja. Keďže Charbel pracoval do noci na poli, nevedel o tomto nariadení. Mladí mnísi v túžbe po žarte naplnili Charbelovu lampu vodou.

Veľké prekvapenie nastalo, keď predstavený zisťoval od zodpovedných za olej, prečo Charbel svieti v noci vo svojej cele. Mladí mnísi sa mu priznali, že zo žartu naplnili jeho lampu vodou, tá však svietila, akoby bol v nej olej. To čo mladí mnísi tvrdili, si skontroloval aj predstavený. Keď preveril, že je v nej skutočne voda, presvedčil sa, že je to znamenie. Vyskúšal zapáliť lampu s vodou on, ale jemu lampa nesvietila. Naopak, keď vodu zapálil Charbel lampa (nádoba) Charbela sa ihneď rozhorela nie však vodou, ale prítomnosťou živého Slova. Po tejto udalosti dostal Charbel ihneď povolenie odísť do neďalekej pustovne sv. Petra a Pavla, kde žil uplynulých 23 rokov, až do svojej smrti.

Po jeho smrti bol pochovaný do spoločného hrobu bez rakvy, tak ako ostatní mnísi z tejto komunity. Aj v tejto situácii sa však diali zaujímavé udalosti, keď sa po jeho smrti zrazu zo spoločného hrobu šírilo v noci zdiaľky viditeľné svetlo po dobu 45 dní. Následne mnísi umiestnili telo Charbela do rakvy a rakvu umiestnili do suterénu starej kláštornej kaplnky.

Niekoľko mesiacov po tom sa okolo jeho tela začali diať mimoriadne udalosti. Keď otvorili rakvu, našli telo v stave, akoby ho pochovali iba včera. Jeho telo bolo pružné a malo teplotu živého ľudského tela. Z jeho tela vytekala neznáma tekutina ako zmes potu a krvi. Preniesli ho teda do novopostavenej kaplnky, kde ho pochovali. Roku 1927 sa začal proces jeho blahorečenia, a tak rakvu znovu vyniesli na povrch. Mnísi a veriaci, ktorí sa tam zišli, videli z truhly znovu vytekať tekutinu. Domnievali sa, že do nej prenikla voda, preto ju znovu otvorili. Telo však bolo nedotknuté rozkladom a na čele mŕtveho boli kvapky potu. Keď ich predstavený utrel, na šatke ostal odtlačok tváre. V deň, keď sa v r. 1950 exhumovalo jeho telo, boli na príhovor otca Charbela uzdravení mnohí chorí, hluchí, nemí, slepí, ochrnutí, iba dotykom jeho hrobu alebo kontaktom s vytekajúcou tekutinou, alebo často jednoduchou modlitbou v jeho mene. Olej Sv. Charbela je požehnaným olejom do ktorého je rozriedená aj malá kvapka tekutiny vytekajúca z jeho hrobu. K hrobu Sv. Charbela Maklufa následne začali prichádzať pútnici, katolíci aj veriaci iných vierovyznaní, prinášali chorých a modlili sa za ich uzdravenie. Veľké množstvo z nich sa skutočne zázračne uzdravilo, čo je aj príslušne zadokumentované. Počas II. vatikánskeho koncilu pápež Pavol VI. vyhlásil Charbela Maklufa za blahorečeného 5. decembra 1965 a 9. októbra 1977 ho pripísal do zoznamu svätých.

Prosme v modlitbe o príhovor za naše zdravie tohto mocného orodovníka.

Aby sme mohli z lásky umrieť, musíme z lásky žiť.
Terézia z Lisieux

Menu Title